Navigácia

Obsah

Počiatky osídlenia

 

Počiatky dejín Pustých Úľan siahajú ďaleko do najstaršej minulosti a okolie obce je už dlhodobo známe ako miesto výskytu archeologických lokalít z obdobia praveku. Prvý najstarší doklad o pobyte človeka na území obce pochádza z mladšej doby kamennej. Ide o kamenný sekeromlat, ktorý bol nájdený v súvislosti s výskumom mohýl z polohy zv. „Tárnocké“. Iný kamenný sekeromlat a črepy z obdobia eneolitu boli objavené aj v polohe „Role pod Silvášom“ .

Ďalším nálezom z obdobia eneolitu z katastra Pustých Úľan sú nálezy brúsenej kamenej industrie, patriace ku kultúre so šnúrovou keramikou.

Z obdobia strednej doby bronzovej (cca 1.500 rokov pred n.l.) pochádza nález bronzovej kopije. Sídlisko z doby bronzovej sa nachádzalo pravdepodobne aj v polohe Poroské, kde bola pri záchrannom archeologickom výskume v roku 2003 odkrytá plytká nevýrazná jama malých rozmerov obsahujúca zlomky hrubostenných nádob.

Vari najvýznamnejším dokladom osídlenia obce obyvateľstvom kalenderberskej  kultúry (7.-5. stor. p.n.l.) je existencia dvoch mohýl ležiacich severozápadne od obce Pusté Úľany, tesne pri hraniciach jej chotára s katastrom Veľkého Grobu. Podarilo v nich nájsť bohatý zlomkovitý materiál ako zlomky patriace amforám, amforovité nádoby, kráterovitým nádobám, šálkam, hrncovitým nádobám a miskám. Rovnako reprezentatívne zastúpenie frekventovaných keramických typov doby halštatskej obohatené o časť spindlersfeldskej spony a kostené plastiky zvierat bolo objavené aj v obetnej šachte nachádzajúcej sa v intraviláne obce.

Napriek dôležitosti spomenutých nálezov, z dokladov najstaršieho osídlenia územia obce, svojou kultúrnou i umeleckou hodnotou si výnimočnú pozornosť zaslúži kostená tzv. votívna platnička s poloreliéfnou výzdobou pozostávajúcou z dvoch kopytníkov, ktorá dokumentuje oboznámenosť jej tvorcu s výrazovými prostriedkami a zásadami tzv. situlového umenia rozvíjajúceho sa v južnej Európe.
Rovnako zaujímavým je i takmer kompletne odkrytý včasnostredoveký objekt na lokalite Poroské, ktorý predstavovala samostatne stojaca zahĺbená kupolovitá pec s predpecnou jamou. Uvedený nález dokladá existenciu sídliska z obdobia krátko pred vznikom Veľkej Moravy, prípadne z obdobia jej vzniku a zaraďuje Pusté Úľany medzi obce, ktorých stredoveké osídlenie zasahuje výrazne hlbšie, ako sa ukazujú písomné pramene.