Navigácia

Obsah

Historický vývoj obce

 

Stredoveká obec Úľany – villa Fudemus vznikla niekedy medzi 9. a. 12. storočím ako súčasť širšieho územného komplexu, ktorý slúžil ako obydlia pre kráľovských včelárov. Komplex vybudovaných osídlení sa pôvodne nachádzal na území dnešných Pustých i Veľkých Úľan a veľkej časti Sládkovičova až po dnes už neexistujúci Dudvágseg. Súvislosť historického pomenovania s včelárstvom a daným územím dokumentuje názov komplexu (Apca, Apka; lat. apiarius – včelár), ako i množstvo ďalších miestnych názvov (Lúčny Dvor a pod.).

Z historických prameňov vieme, že v 13. storočí sa pôvodné stredoveké sídlisko začalo rozpadať a to najmä príchodom staromaďarského obyvateľstva a jeho donačným delením (darovaním). Názov obce odkazujúci na včelárstvo však naďalej pretrvával. Začiatkom 15. storočia sa možno v listinách stretnúť s pomenovaním Némethfödémes, ako i so skutočnosťou, že významnú časť obyvateľstva tvorili Nemci.

V súvislosti so vznikom novej osady (Veľké Úľany) v blízkosti historických Úľan sa pomenovanie obce v 15. storočí uvádzalo ako Óffödémes, čiže ako „Staré Úľany“.

Významným zásahom do dejín obce bolo radikálne zdecimovanie obyvateľstva a spustošenie obce vojskami Maximiliána I. Habsburského ako i morová epidémia, ktorá po roku 1520 poznačila obec jej vyľudnením, čo sa odzrkadlilo i na zmene názvu obce na Pusztafödémes.

Začiatkom 16. storočia obec tvorili výlučne len šľachtické majetky. Obec po tureckej porážke vojsk kráľa Ľudovíta II v auguste 1526 pri Moháči nespadala do tureckej správy, avšak napriek tomu bolo jej obyvateľstvo vystavené častým nájazdom, ale aj drancovaniu Turkov či žoldnierskych vojsk. Stigmatickosť tohto obdobia dokumentuje i obnovený erb obce.

Pustošenie ako charakteristická dejinná črta pokračovalo v dôsledku protihabsburských povstaní i po oslobodení územia od Turkov, čo sa pretavilo do udomácnenia sa prívlastku Pusté v pomenovaní obce.

Dôležitou dejinotvornou súčasťou obce bola skutočnosť, že obec bola až do konca 19. storočia šľachtickou obcou. Dominantné postavenie pri formovaní obrazu obce mali preto šľachtické rody, z ktorých najvýznamnejšími boli: Balogh, Dobša, Farkaš, Fodor, Hegyi, Horváth, Könczöl, Krisan a Takács. Šľachtickým rodom, ktorý najviac ovplyvňoval dejiny a tvár obce v 18. a 19. storočí, bol rod Zichyovcov. S pôsobením šľachty je spätá aj väčšina dochovaných pamiatok a pamätihodností obce ako i celkový ráz obecnej správy, výzoru obce a kultivovania krajiny v jej okolí (systém odvodňovacích kanálov).

Až pomerne neskoro, v druhej polovici 19. storočia, sa vyvinula obecná samospráva reprezentujúca celé obyvateľstvo. Po zániku významu šľachty a po viacerých výrazných prisťahovaleckých vlnách došlo k ekonomickej, sociálnej a národnostnej homogenizácii obyvateľstva obce, čo sa prejavilo najmä v období 1. Čsl. republiky. Etnická čistota obyvateľstva spôsobila, že počas II. svetovej vojny bola obec pohraničnou obcou bez prístupu k vlastnej železnici a prišla i o časť svojho územia.
Dnešný ráz obce s jej sociálnou, kultúrnou a občianskou vybavenosťou je v značnej miere poznačený nárastom počtu obyvateľstva a dynamickým rozvojom v povojnovom období.